Questões de Concurso Sobre legislação da educação em pedagogia

Foram encontradas 40.829 questões

Q3312854 Pedagogia
Ombo’e va’e guarani pe oguereko (demanda), onhembo’e va’erã nhande reko re’egua, nhambojera aguã nhande rembiapo, onhembo’e va’e, oguereko aguã nhondivei político-pedagógicas re’egua nhanhembo’e, há’eve aguã nhande mburuvixai kuery nhande rekoa py gua, jã e va’e política re’egua. Oekava’e, (atitude), mba’exa gua política revé omba’eapo (política educacional): política nhanhembo’ea re’egua (conforme assegurado na legislação (CNE/2014). Ojapo va’erã nhanhembo’ea teko’apy ombo’e aguã onhembo’eapy. (implementação da educação escolar): ojapova ombo’eapy onhembo’e aguã ombo’eapy. 
Alternativas
Q3312853 Pedagogia
Azevedo ha’e Caixeta, 2009 re onhembo’ea py omoĩn va’ekue, va’eri agy reve, oexa 53 kyringue’i (32 kunha’i a’e 21 ava’i), etnia Karajá va’e. Oexa va’e kuery oexa kuri oikoa py oguereko arami Transtorno de Déficit de Atenção há’e Hiperatividade (TDAH), a’e 13 kyringue’i tekoa pegua. Oexa ombo’ea guarabi nhembo’eapy, onhembo’e axy va’e:
Alternativas
Q3312852 Pedagogia
Oĩn aguã hã’e nhamombyte aguã, teĩnke jaroaxa (desafio) peteĩn rami arandu há’e nhamboja’o (experimentos) ojopy aguã ava rekoa ha’ejavy opa rupi, he’iarami peteĩn (Silva Muller, 2023). Kova’e rire, exa mava’e pa oĩ porã:

I. A’e ohupyty peteĩ nhembo’e oguerekova (emancipa), pav nhembo’ea guarani yvy re’egua, deve ser uma realidade que implica mediação dialógica, escuta sensível e transformação cultural.

HA’ERIRE

II. Nhande reko yma guare nda’evei jaiko nhagareko’y re joegua jã rekova’era a’e jãguereko aguã nhembo’ea.

A’e mba’exagua Oĩ porãva’e, embo’para:
Alternativas
Q3312820 Pedagogia
De acordo com dados do Censo Indígena 2022, Brasil oguereko 178,3 mil nhembo’eha/nhanhembo’ea (ensino básico). Omombe’u 1,9% (3.541) opyta indígena yvype a’e 2% (3.597) oguereko nhandereko re’egua omombe’u juru’a kuery (Agência Brasil, 2024). Nesse contexto, ehexa mba’exagua a’e oĩ porãva embopara.

I. Nhanhembo’ea a’e peteĩ instituição de fronteira a’e oguereko formação indígenas re’egua, nhande reko, nhande nhembo’e re’egua, (conhecimentos imateriais), ojapo teko’apy, omaẽ pavêire, omaẽ nhande retẽre, omaẽ jevy pavêire a’e (tecnologias), ogueru nhande reko re’egua, ambua’ejo reko.

HÁ’ẼRAMI

II. Nhanhembo’ea oguereko nhanhemombara’eté’a nhande reko re’egua, nhande yvy re’egua, okotẽvẽ jaikuaa nhande reko re’egua.

A’e ma ehexa oĩ porãva’e embopara.
Alternativas
Q3312819 Pedagogia

Analise a imagem a seguir: 


Q3.png (313×309)


Fonte: SED/SC, 2024.



Em margo, a Secretaria de Estado da Educação (SED), em parceria com a Secretaria de Assistência Social, Mulher e Família (SAS), lançou a Semana Escolar de Combate à Violência contra a Mulher, que visa conscientizar alunos da Rede Estadual sobre o tema por meio de diversas ações pedagógicas. Para a secretaria adjunta de Estado da Educação, Patrícia Lueders, esse tema, como politica publica de Estado, precisa sempre ser discutido e estar no currículo de maneira interdisciplinar. Já, a secretaria da SAS, Maria Helena Zimmermann, reforçando a importância da conscientização das crianças no enfrentamento de situações de violência contra a mulher, complementou que "essa semana contribui para mostrar aos catarinenses que as mulheres têm o direito de viver sem violência, ter autonomia e suas escolhas respeitadas”. Ao encontro dessa tematica, analise as afirmações a seguir: 



I.A ação promovida pela SED, em parceria como a SAS, subsidia o cumprimento da alteração da Lei de Diretrizes e Bases da Educação Nacional, que incluiu a obrigatoriedade de inclusão de conteúdos sobre a prevenção da violência contra a mulher nos currículos da educação básica e instituiu a Semana Escolar de Combate à Violência contra a Mulher.


II.A Lei do Minuto Seguinte, citada na imagem, refere-se ao atendimento obrigatório, integral, multidisciplinar e imediato de pessoas em situação de violência sexual em todos os hospitais integrantes da rede do Sistema Único de Saúde (SUS).


III. O caderno "Politica de educação, prevenção, atenção e atendimento as violências na escola", publicado pela SED, traz as seguintes definições organizadas por Charlot (2002): violências a escola são aquelas que se produzem dentro do espago escolar, sem ligação com a natureza e as atividades da instituição escolar. Violências da escola ligam-se a natureza e as atividades da instituição escolar e as violências, na escola, são uma violência institucional, simbólica, que os próprios jovens suportam através da maneira como a instituição e seus agentes os tratam.



É correto o que se afirma, em: 



Alternativas
Q3312816 Pedagogia
Jel óg ze jópalag jó óg vãnhlánlán ti zug óg tũ kazyl te, ke ti jé ãg jãkle ti zug óg tũ kazyl te, den tóg ti nãli óg to ãgklén kũ to óg jópalag e ke mũ. Óg tõ li ke ti jé a tõ óg e vãnhgog ti hán kũ vãzy jũ mũ e ke mũ (CNE/2014). Tõ ge ku ta ti lál ka nê, óg jágkle a li ke jé ta teg óg vãnhlánlán jó ti: 
Alternativas
Q3312815 Pedagogia
Plõg tõ 2009 ka Azevedo bié Caixeta óg vũ jel karaja tõ 53 óg to ve kũ me lánhlál ki Uêl tõ kónhgag tõ 32 kũ jêl tõ tá 21 ). Óg tõ ve ti ki ãggongo to óg tõ Transtorno de Défecit de Atenção e Hiperatividade (TDAH) jêl tõ 13 óg kugmê kũ nõ. Kũ ze jópalag jó tõ jêl ti jãgklê tõ apla, kũ vêl ze kógtin jé tõ ãg kóggo há vã: 
Alternativas
Q3312814 Pedagogia
Jêl tõ ãggónhka autista bié vãnlánlán já ki jópalag ti jóggy tê ke ti jé óg to ãgklén ku vãnhlán óg ble nõ tê (Silva e Muller, 2023). Ti lál ve kũ ma, to ãgklég: 

I.A to ve ki Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), ãggónhka óg mõ ta vazyl tê.
ll. Jêl tõ Trantorno do Espectro do Autismo (TEA), ág jóba ki na óg to ãgklég kũ dén mê kánhán tê.
Ill. Jêl tõ Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), óg to ze jópalag ki nõ óg to na ãg jãgkle kánhán kũ óg ble nõ jãg. Ku na óg ni ke mo nõ tog jãg. 

Kü a tõ ve ti ki: 
Alternativas
Q3312813 Pedagogia
Nãli na tõ vãnhkánhka nõdê kũ na vatxõlêl kũ vãnh jóblé nõ kũ vãtxõ ãgklég kũ ãg jógzê ti lánlán kũ mê nõ jãg (Silva Muller, 2023). Ti lál légle mê ve kũ ma tõ ãgklég:

I.Ãg jóba mê ên ki jêl óg ze jópalag já ti ãgzê mê lánlán kũ a mê ve kũ to lánhlánh tê.

KU TA 

ll. Ãgzê txi tóg ti mê tu vãnh tũg jé ló há vũ ág vãnhggõg ti hán tê.

A tõ lánlál vã, ki ma u pil lán:  
Alternativas
Q3312812 Pedagogia

En ki ze jópalag já tõ ãg jágkle li ke kũ, ki jug óg jógzê mê kabel kũ a tõ gó mê vãggõnh ku nõ jé. Ãgzê txi tóg a ha na jel óg mõ kabén ku to óg jópalag nõ tê, ãg tõ lánlá ku tóg há vũ ãg gên tê.(Potiguara, 2024). Tõ ge ta Referencial Curricular Nacional ka ti lál ti nê ãg mõ (RCNEI), mê ve kũ to a jágkle hán.


l. Ãggonhka óg ha to vãtxõ ãgklég kũ dén tóg ti mê kãghál nõdê ke vã, óg há vũ dén e tõ zetxul ti ve ku nõ.


 A tõ ve jé


ll. En ki ze jópalag já tóg ti nãli ãg to vã, ke ti jé na a tõ ãg vãggõg ti hán e ke na mũ, a ki jêl óg tõ ê jãgkle mê kághán kũ vãtxõ lanhlanh nõ jé. 


A tõ ve kũ ma, ki u lán: 

Alternativas
Q3312787 Pedagogia
(Surui, valim bié Telles, 2023) ki óg tõ to ãgklén ku lál ki, jel óg ze jópalág u jé, ág to e jãkle u hán kũ vãnhlánlan na té. A tõ li lál zé ãgklég kũ, ki u lán jé:
  I.Ãg jópalág u jé na gó u ki zõgdég mũ nõ kũ ãgzé mé kabén kũ klé dén mé kánhán té.
II.Zug óg tõ én ki ze jópalág jé ãg to ãgklén ku lánlál ti, ãg jákle ti kazyl té.
III.Óg to tõ ãgklén kũ lánlál ti ki na nõde jã na ãg há na vãtxõ lanhlanh kũ ãgklén kũ na ãg jógzé ti mé kaben té.

Ti kabel ti u té:
Alternativas
Q3312782 Pedagogia
Plõg tõ 2022 ki zug óg tõ ãggónhka óg to lál ki, ên ki ze Jópalág jó tõ 178,3 mil vü jóba tõ Brasil mê tê. Óg tõ lál ki, 1,9% (3.541) vü ãggónhka óg gó mê nõ, kü 2% (3.597) vü pa'i bág tõ mê kánhál me jêl óg ze Jópalág nõ (Agência Brasil,2024). A tõ li lál zé ãgklég kü, ki u lán jé: 

I.Ũ tóg li ên ki ze Jópalág jó ti ág vãnhgõg hán e ke mũ, a ki na u li ke kũ ág to gó mê nõ kũ tõlêl kü ze ãgklén kü mê lanhlanh ke jé na tõ zêpalág e ke mũ. 

Ku ta 

II.Ũ tóg li ên ki ze jópalág ge ke jó ti ág jágklég hán e ke mũ, kũ ta gêgõnh óg to ág jóba zé vãnhgõg ku tõ lánh lán jé u tê.
  To ve kũ ma, ki u lán: 
Alternativas
Q3312687 Pedagogia
Azeveto ha'e Caixeta, 2009 re onhembo'ea py omoin va'ekue, va'eri agy reve, oexa 53 kyringue'i (32 kunha'i a'e 21 ava'i), etnia Karajá va'e. Oexa va'e kuery oexa kuri oikoa py oguereko arami Transtorno de Déficit de Atenção há'e Hiperatividade (TDAH), a'e 13 kyringuei tekoa pegua.Oexa ombo'ea guarabi nhembo'eapy, onhemboe axy vae: 
Alternativas
Q3312686 Pedagogia
Oin aguã há'e nhamombyte aguã, teinke jaroaxa (desafio) petein rami arandu há'e nhamboja'o (experimentos) ojopy aguã ava rekoa ha'ejavy opa rupi, he'iarami petein (Silva Miller,2023). Kova'e rire, exa mava'e pa oin porã:

l.A'e ohupyty peteĩ nhembo'e oguerekova (emancipa), pav nhembo'ea guarani yvy re'egua, deve ser uma realidade que implica mediação dialógica, escuta sensível e transformação cultural.

HA'ERIRE 

ll.Nhande reko yma guare nda'evei jaiko nhagareko'ỹ re joegua já rekova'era a'e jáguereko aguã nhemboe'a.

A'e mba'exagua Oĩ porãva'e, embo'para:  
Alternativas
Q3312685 Pedagogia
A garantia e efetivação, nhanhembo'ea re'egua diferenciado nhandereko re'egua, a'e nhanhemombara'ete nhande jaryi a'e nhande ramoĩ omombe'ú va'e re'egua. Nda'evei nhamokanhi jaipuru va'erã nhanhembo'ea py, jaguereko aguã mba'e nhambo'e arã,Projeto Político Pedagógico (PPP) planos de curso e Educação Escolar Indígena,(Potiguara,2024).Referencial Curricular Nacional, nhanhembo'e re'egua (RCNEI), ehexa mba'exagua a'e oĩ porãva embopara.

I.Nhande guarani kuery oguereko (direito) oiko aguã nhande reko re'egua, ojapo a'e oiporavo aguã projetos futuro.

EJUHU KOVA'E RE'EGUA

ll.Tenondeguá nhanembo'e va'e re'egua a'e, teko guarani re'egua, nhande kuery, oguereko oikua'ava tape nhanhembo'e aguã, teko re'egua, mbaexa nhamba'eapo nhembo'eapy. 

Ehexa mba'exagua a'e oĩ porãva embopara: 
Alternativas
Q3312684 Pedagogia

A Jaguera'a va'erã mitã guarani haxu'ia onhembo'e aguã a'e (desafiante),são mares turbulentos, a'e já axava'erã, nhembo'e re'egua ombojerava haxy nhande vype, a'e já hupyty peve teko re'egua, (inclusão) ijaivu, (Silva e Muller,2023). Mba'exagua a'e anhetegua.



l.A visão acerca do Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), nhande guarani py. pode variar de acordo com a cultura e as crenças de cada grupo.


ll.Para melhor inclusão de uma criança com Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), nhanhebo'ea nhande reko re'egua.


lll.As ações para a inclusão de uma criança com Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), a'e nhanhebo'ea nhande reko re'egua, okotevẽ já exa pavê omba'eapo. 



A'e anhetegua  

Alternativas
Q3312659 Pedagogia
A'e (Metodologia Ativa) Oĩ porãva há'eve onhembo'eva'e, oiko va'e pavẽ onhembo'e apy a'e nhembo'e( intercultural) (surui,Valim e Telles,2023). A'e ojo'u ko (temática) re'egua, ehexa oĩ porãva'e.

l. A'e (Metodologia Ativa) Oĩ porãva há'eve onhembo'eva'e (intercultural), oekava'erã (demarcar) onhemboe'apy teko re'egua, jaikuaa pota ve aguã.
ll. A'e (Metodologia Ativa) Oĩ porãva (decolonial) há'eve nhande reko indígenas brasilero re'egua.
lll. A'e (Metodologia Ativa) Oĩ porãva nhembo'e re'egua (intercultural possibilita) onhembo'ea nda'evei opyta (passivo),nhambo'eva'e re'egua oikua'apota, a'e ma (protagonismo) onhembo'eva'e.

Tove katu embopara iporãva:  
Alternativas
Q3312654 Pedagogia
De acordo com dados do Censo Indígena 2022, Brasil oguereko 178,3 mil nhembo'eha/nhanhembo'ea (ensino básico). Omombe'u 1,9% (3.541) opyta indígena yvype a'e 2% (3.597) oguereko nhandereko re'egua omombe'u juru'a kuery(Agência Brasil, 2024). Nesse contexto, ehexa mba'exagua a'e oĩ porãva embopara.

I.Nhanhembo'ea a'e peteĩ instituição de fronteira a'e oguereko formação indígenas re'egua, nhande reko, nhande nhembo'e re'egua,(conhecimentos imateriais), ojapo teko'apy, omaẽ pavẽire, omaẽ nhande retére, omaẽ jevy pavẽire a'e (tecnologias),ogueru nhande reko re'egua, ambua'ejo reko. 

HÁ'ÉRAMI

ll.Nhanhembo'ea oguereko nhanhemombareté'a nhande reko re'egua, nhande yvy re'egua, okotẽvẽ jaikuaa nhande reko re'egua. 

A'e ma ehexa oĩ porãva'e embopara.
Alternativas
Q3312380 Pedagogia
Êg tỹ tã tá jagnê fón ke tugnỹm há han jé êg tóg, kar kỹ, ti ki kro ên ven ke mũ, tag vỹ pétãm jagy ni, mỹr êg jykre kanhró ên vỹ tar ke kỹ níj mü, ũ ti nig ja tá kar ti jagfy han ke mũ ên vugvóg jé êg tóg mũ, ti tỹ vêso kãmén ên kinhrãg kỹ (Silva Muller, 2023). Tag to, ki hã ke tag tugnym, ag tỹ kãmén há han ti:

I.Êg vênh kanhrãn há han tĩ pétãm jé, êg vỹ jagnê mré to vêmén ke nĩ, iskóra tỹ kanhgág ga mĩ kãtin kỹ, ki êmê há han kar êg tóg êg vepê ên vugvóg há han ke mũ.

Kỹ ser 

II.Vênh jykre si pi tỹ tã tá fón ke nT, kỹ hã ren kỹ mré ke háj há ên ven jé êg tóg, jatun mỹ ti iskóra ra kã ge han jé êg tóg mũ. 

Ki hã kãmén tag tugnỹm kỹ, ki hã ke ên ki tỹ jónh ké: 
Alternativas
Q3312379 Pedagogia
Vênh kanhrãn fã tỹỹ kanhgág ag vỹ to vĩ mág já nĩ, vênh kanhrãn fã hã ki formação tỹ ũ nỹtin jé, ag iskóra ki vênh kanhrãn fã tỹ tíg há han jé, ag tỹ hê ren kỹ  kanhrãn há han ke mũ ên tugnỹm ag tóg mũ gé kar ag jamã kã ki nỹtí ên jo ag tóg jykrén mũ gé. Gen kỹ ag tóg jy nỹti mũ gé, kanhgág tỹ vênh kanhrãn ke mũ jo, myr tóg lei ki ag jagfy rán kỹ nĩ nĩ gé (CNE/2014). Tag ve kỹ, kanhgág ag iskóra mi vênh kanhrãn ke kãtín kỹ hã mré vênh kanhrãn fã ag tỹ vêsãnsãn ke mũ, ag formação to, kỹ tag tugnỹm kỹ:
Alternativas
Respostas
11741: A
11742: B
11743: B
11744: E
11745: E
11746: A
11747: A
11748: D
11749: A
11750: A
11751: C
11752: A
11753: B
11754: B
11755: D
11756: D
11757: E
11758: E
11759: C
11760: E