Questões de Concurso
Comentadas sobre diretrizes curriculares nacionais para a educação escolar indígena em pedagogia
Foram encontradas 157 questões
Com relação às diretrizes curriculares nacionais, julgue o item que se segue.
As disciplinas educação quilombola e educação escolar indígena são recomendadas como parte do currículo obrigatório.
Por sua característica itinerante, a população indígena fica autorizada ao exercício da educação domiciliar.
I. As especificidades culturais e sociolinguísticas de cada povo e comunidade indígenas, valorizando suas formas de organização social, cultural e linguística.
II.As formas de cuidar, educar e socializar próprias de cada povo e comunidade indígena.
III.A necessidade de articulação entre os saberes, as práticas de formação docente e os interesses etnopolíticos, culturais, ambientais e linguísticos dos respectivos povos e comunidades indígenas.
IV.A relação entre territorialidade e Educação Escolar Indígena, estratégica para a continuidade dos povos e das comunidades indígenas em seus territórios, contribuindo para a viabilização dos seus projetos de bem-viver.
V.A relação dos povos e comunidades indígenas com outras culturas e seus respectivos saberes.
É correto o que se afirma em:
I. A’e ohupyty peteĩ nhembo’e oguerekova (emancipa), pav nhembo’ea guarani yvy re’egua, deve ser uma realidade que implica mediação dialógica, escuta sensível e transformação cultural.
HA’ERIRE
II. Nhande reko yma guare nda’evei jaiko nhagareko’y re joegua jã rekova’era a’e jãguereko aguã nhembo’ea.
A’e mba’exagua Oĩ porãva’e, embo’para:
I. Nhanhembo’ea a’e peteĩ instituição de fronteira a’e oguereko formação indígenas re’egua, nhande reko, nhande nhembo’e re’egua, (conhecimentos imateriais), ojapo teko’apy, omaẽ pavêire, omaẽ nhande retẽre, omaẽ jevy pavêire a’e (tecnologias), ogueru nhande reko re’egua, ambua’ejo reko.
HÁ’ẼRAMI
II. Nhanhembo’ea oguereko nhanhemombara’eté’a nhande reko re’egua, nhande yvy re’egua, okotẽvẽ jaikuaa nhande reko re’egua.
A’e ma ehexa oĩ porãva’e embopara.
I.A to ve ki Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), ãggónhka óg mõ ta vazyl tê.
ll. Jêl tõ Trantorno do Espectro do Autismo (TEA), ág jóba ki na óg to ãgklég kũ dén mê kánhán tê.
Ill. Jêl tõ Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), óg to ze jópalag ki nõ óg to na ãg jãgkle kánhán kũ óg ble nõ jãg. Ku na óg ni ke mo nõ tog jãg.
Kü a tõ ve ti ki:
I.Ãg jópalág u jé na gó u ki zõgdég mũ nõ kũ ãgzé mé kabén kũ klé dén mé kánhán té.
II.Zug óg tõ én ki ze jópalág jé ãg to ãgklén ku lánlál ti, ãg jákle ti kazyl té.
III.Óg to tõ ãgklén kũ lánlál ti ki na nõde jã na ãg há na vãtxõ lanhlanh kũ ãgklén kũ na ãg jógzé ti mé kaben té.
Ti kabel ti u té:
l.A'e ohupyty peteĩ nhembo'e oguerekova (emancipa), pav nhembo'ea guarani yvy re'egua, deve ser uma realidade que implica mediação dialógica, escuta sensível e transformação cultural.
HA'ERIRE
ll.Nhande reko yma guare nda'evei jaiko nhagareko'ỹ re joegua já rekova'era a'e jáguereko aguã nhemboe'a.
A'e mba'exagua Oĩ porãva'e, embo'para:
I.Nhande guarani kuery oguereko (direito) oiko aguã nhande reko re'egua, ojapo a'e oiporavo aguã projetos futuro.
EJUHU KOVA'E RE'EGUA
ll.Tenondeguá nhanembo'e va'e re'egua a'e, teko guarani re'egua, nhande kuery, oguereko oikua'ava tape nhanhembo'e aguã, teko re'egua, mbaexa nhamba'eapo nhembo'eapy.
Ehexa mba'exagua a'e oĩ porãva embopara:
A Jaguera'a va'erã mitã guarani haxu'ia onhembo'e aguã a'e (desafiante),são mares turbulentos, a'e já axava'erã, nhembo'e re'egua ombojerava haxy nhande vype, a'e já hupyty peve teko re'egua, (inclusão) ijaivu, (Silva e Muller,2023). Mba'exagua a'e anhetegua.
l.A visão acerca do Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), nhande guarani py. pode variar de acordo com a cultura e as crenças de cada grupo.
ll.Para melhor inclusão de uma criança com Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), nhanhebo'ea nhande reko re'egua.
lll.As ações para a inclusão de uma criança com Transtorno do Espectro do Autismo (TEA), a'e nhanhebo'ea nhande reko re'egua, okotevẽ já exa pavê omba'eapo.
A'e anhetegua
l. A'e (Metodologia Ativa) Oĩ porãva há'eve onhembo'eva'e (intercultural), oekava'erã (demarcar) onhemboe'apy teko re'egua, jaikuaa pota ve aguã.
ll. A'e (Metodologia Ativa) Oĩ porãva (decolonial) há'eve nhande reko indígenas brasilero re'egua.
lll. A'e (Metodologia Ativa) Oĩ porãva nhembo'e re'egua (intercultural possibilita) onhembo'ea nda'evei opyta (passivo),nhambo'eva'e re'egua oikua'apota, a'e ma (protagonismo) onhembo'eva'e.
Tove katu embopara iporãva:
I.Nhanhembo'ea a'e peteĩ instituição de fronteira a'e oguereko formação indígenas re'egua, nhande reko, nhande nhembo'e re'egua,(conhecimentos imateriais), ojapo teko'apy, omaẽ pavẽire, omaẽ nhande retére, omaẽ jevy pavẽire a'e (tecnologias),ogueru nhande reko re'egua, ambua'ejo reko.
HÁ'ÉRAMI
ll.Nhanhembo'ea oguereko nhanhemombareté'a nhande reko re'egua, nhande yvy re'egua, okotẽvẽ jaikuaa nhande reko re'egua.
A'e ma ehexa oĩ porãva'e embopara.
I.Êg vênh kanhrãn há han tĩ pétãm jé, êg vỹ jagnê mré to vêmén ke nĩ, iskóra tỹ kanhgág ga mĩ kãtin kỹ, ki êmê há han kar êg tóg êg vepê ên vugvóg há han ke mũ.
Kỹ ser
II.Vênh jykre si pi tỹ tã tá fón ke nT, kỹ hã ren kỹ mré ke háj há ên ven jé êg tóg, jatun mỹ ti iskóra ra kã ge han jé êg tóg mũ.
Ki hã kãmén tag tugnỹm kỹ, ki hã ke ên ki tỹ jónh ké:
I.Êg vênh kanhrãn há han tĩ pétãm jé, êg vỹ jagnê mré to vêmén ke nĩ, iskóra tỹ kanhgág ga mĩ kãtin kỹ, ki êmê há han kar êg tóg êg vepê ên vugvóg há han ke mũ.
Kỹ ser
II.Vênh jykre si pi tỹ tã tá fón ke nĩ, kỹ hã ren kỹ mré ke háj há ên ven jé êg tóg, jatun mỹ ti iskóra ra kã ge han jé êg tóg mũ.
Ki hã kãmén tag tugnỹm kỹ, ki hã ke ên ki tỹ jónh ké: